Vážené dámy a páni, vzácni hostia, drahí priatelia,
som nesmierne rád, že tu môžem byť dnes medzi vami v meste, kde sa písali svetové dejiny a do ktorého vedú všetky CESTY.

CESTA - VIA.
  Práve CESTA je prvým zo slov, ktorými sme pomenovali túto výstavu rekonštrukcie slávneho diela Leonarda da Vinci. Celý svet pozná toto dielo ako Poslednú večeru. Mnohí ho poznajú ale len z tisíciek kópii a verzií rozličnej kvality, ktoré v priebehu poltisícročia zaplavili svet. Z veľkej miery zničený originál z jedálne dominikánskeho kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne si prešiel svoju strastiplnú a nebojím sa povedať krížovú CESTU. To, že ho môžeme obdivovať ešte i dnes treba považovať za zázrak. Leonardo na obraze zachytil výjav z pašiového námetu, pri ktorom Kristus prekvapil svojich učeníkov slovami "Jeden z vás ma zradí." O chvíľu neskôr im povedal, že pripravil pre nich miesto v Otcovom príbytku. Na Tomášovú otázku, ako sa tam dá dostať odvetil "Ja som CESTA, PRAVDA a ŽIVOT. Nik nepríde k Otcovi ak nie skrze mňa."

CESTA, PRAVDA A ŽIVOT   - VIA, VERITÁ, VITA.
 Koľko sme prešli v živote CIEST, koľko topánok zodrali a kam nás doviedli? Moja CESTA k Poslednej večeri začala, keď som mal desať rokov a trvá dodnes. Svoju CESTU mala aj rekonštrukcia Poslednej večere – od zámeru až po desaťročnú realizáciu. Včera nás CESTA priviedla sem, medzi vás do Ríma, aby sme vám túto prácu predstavili a aby sa zrekonštruovaná Posledná večera aspoň symbolicky vrátila do krajiny svojho zrodu. Dnes už z originálu poznáme žiaľ asi len 40 %. Necitlivé zaobchádzanie, diletantské premaľby a bezohľadné vojny tento klenot umenia takmer zahubili. Až vysoko odborný tím na čele s pani Dr. Pinin Brambilla- Barcilon odhalil krásu Leonardovej palety a niekoľkých dochovaných detailov. 20 rokov života, pokory, ale aj vedeckého a zodpovedného prístupu si rozhodne zaslúži našu úctu, obdiv i potlesk.

PRAVDA - VERITÁ.
  Už ako chlapec som túžil vidieť, ako mohol vyzerať originál pred poškodením. To bol aj jeden z kľúčových dôvodov, prečo som sa neskôr rozhodol študovať na vysokej škole reštaurovanie maľby a tvorbu kópií starých majstrov. Možnosť pátrať po pôvodnej podobe diela, milimeter po milimetri odhaľovať PRAVDU sa naskytla až začiatkom nového milénia, po ukončení reštaurátorských prác v Miláne. Bolo mi jasné, že už nikdy nebudeme mať z originálu viac. A hoci je toto dielo najkopírovanejším artefaktom v dejinách, paradoxne ani jedna z kópií neodráža verne jeho pôvodný vzhľad. Svoju pozornosť som zameral najmä na kópie z rúk Leonardových žiakov a porovnával jednotlivé detaily a farebnosť so zvyškami originálu. V roku 2002 som namaľoval obraz "Fragment", ktorého súčasťou bola rekonštrukcia tretej skupiny apoštolov. Uspokojujúci výsledok ma povzbudil k myšlienke zrekonštruovať celý obraz. Na začiatku som netušil, koľko času si rekonštrukcia vyžiada. Napokon som zrekonštruoval aj pôvodnú podobu erbov a časť bočných stien refektára. Aby sme porozumeli i kontextu celkovej výzdoby refektára. Napriek tomu, že robím rýchlo, takýto výskum diela od najmenších detailov sa nedal vonkoncom unáhliť a trval vyše desať rokov. Snažil som sa pri práci siahnuť na hranice svojich možností a talentu a súčasne v maximálnej možnej miere vložiť do rekonštrukcie všetky získané poznatky, skúsenosti, trpezlivosť, pokoru i čas. Som si vedomý, že každá rekonštrukcia má úmerne poškodeniu originálu svoje limity. Môže sa v istej miere priblížiť pôvodnej podobe artefaktu, ale nikdy ho nemôže nahradiť. Jej kvalita a vierohodnosť však môžu dosiahnuť istú vedeckú kvalitu a obohatiť našu predstavivosť. Dával som preto do svojej rekonštrukcie aj celé srdce. Veď čokoľvek by som si zjednodušil, zanedbal, podcenil... oklamal by som len sám seba, svoj detský sen. Úplne rovnako som pristupoval aj k napísaniu 500 stranovej knihy venovanej Leonardovi a jeho Poslednej večeri, ktorá vznikala paralelne s rekonštrukciou, ako moja pocta k päťstému výročiu Leonardovho úmrtia. Hľadanie PRAVDY v ére konšpirácií a hoaxov ma posúvalo dopredu a dodávalo mi potrebnú energiu. Nebál som sa pritom hľadať nové symboliky a sekundárne posolstvá, ktoré Leonardo do diela vložil. Museli však byť podopreté množinou nepopierateľných dôkazov. Vedeckému bádaniu a ceste za PRAVDOU nemôžu zahatať cestu nepodložené, vyfabulované a lacné špekulácie.

ŽIVOT - VITA.
 Napriek silnému poškodeniu, Posledná večera stále vyžaruje magickú krásu a zvláštnu energiu. To je výsada len niekoľkých umeleckých či architektonických klenotov svetového umenia. O čo viac musela na oko diváka pôsobiť po svojom dokončení. Veď nie je tajomstvom, že Leonardo sa týmto dielom rozhodol presadiť ako najlepší maliar svojej doby. Mal 45 rokov, bol na vrchole. Spôsom maľby, farebnosť, šerosvit, 3D dojem, kompozícia, perspektíva, očné klamy, anatómia, maľba látok, zátiší na stole, kvetín na tapisériách, krajiny v pozadí, psychika postáv, duchovná viacvrstevná symbolika..., to všetko je presné a vyvážené ako kolieska ohromného hodinového stroja. V prípade Leonarda takáto dokonalosť dnes len málo koho prekvapí. Vo svojej dobe však spôsobil šok a otvárali sa mu brány na kráľovské dvory po celej Európe.

 Vrátiť ŽIVOT takémuto dielu bola pre mňa obrovská výzva a dovolil som si ju realizovať iba ako vďaku starému otcovi za malý obrázok Poslednej večere, ktorý mi ako desaťročnému chlapcovi vložil do rúk. Bola láskou na prvý pohľad a ten vzťah nikdy nepohasol, skôr naopak, čím viac onej viem, tým ma viac fascinuje. Posledná večera mi zmenila život. Možno, že zmení i vám.